ChodíGme, chodíme, hore Dpo dedine,
nejedGnej mamičke dcérku Dzobudíme,
nejednej mamičke dcérku GzobuDdíGme,
Zobudí, zobudí, kohútik jarabý,
/:kohútik jarabý, až poletí z hrady.:/
Kohút z hrady letí, veselo si spieva:
/:Vstávaj milá hore, už sa rozvidnieva.:/
Vstávaj milá hore, namlúvať ťa prišli,
/:Horňania, Dolňania, chlapci Vrškovania.:/
Chlapci Vrškovania majú kone vrané,
/:košielenky tenké striebrom vyšívané.:/
Košielenka tenká, šila ju švadlenka,
/:šila ju hodvábom pod zeleným hájom.:/
Keď ju vyšívala, veselo sa smiala,
/:keď mi ju dávala, žalostne plakala.:/
Načo ti, môj milý, tá košieľka bude,
/:keď pôjdeš na vojnu, kto ju nosiť bude.:/
Keď pôjdem na vojnu, vezmem si ju sebou,
/:budem sa s ňou tešiť ako s mladou ženou.:/
Keď ma porúbajú, bude mi na rany,
/:a keď ma zabijú, bude mi do jamy.:/
Ktorá má mamička na vojne synáčka,
/:nech sa ona pozrie večer do mesiačka.:/
Keď bude červený, bude dorúbaný,
/:a keď bude tmavý, bude ležeť v zemi.:/
